Literárne ocenenia sú jedným z tradičných mechanizmov, akým sa vybrané diela vyčleňujú z celkovej literárnej produkcie, získavajú prestíž a relevanciu a zaraďujú sa medzi kandidátov na začlenenie do literárneho kánonu. Literárne ceny sú tak zároveň súčasťou súkolesia, ktorým autori a autorky ocenených diel získavajú symbolický kapitál. Táto dôležitosť literárnych ocenení spôsobuje, že sa s nimi spájajú vysoké nároky na odbornosť a nestrannosť celého výberového procesu. Prestíž literárnych cien má však za následok aj to, že niektorí aktéri a aktérky literárneho života realizujú rozličné formy väčších či menších podvodov, ktorými sa usilujú o zisk ocenenia. Práve na túto odvrátenú stránku literárneho oceňovania sa rozhodol upozorniť umelecký magazín Vlna prostredníctvom svojej mystifikačnej performancie s názvom Zlatá vlna 2019.
Časopis Vlna zverejnil na svojich stránkach a na Facebooku oznámenie o vyhlásení 1. ročníka národnej ceny za poéziu Zlatá vlna 2019. Podľa zverejneného štatútu sa cena udeľuje raz ročne za najlepšie pôvodné básnické dielo vydané v predchádzajúcom roku (v aktuálnom prvom ročníku sa vyberá z diel vydaných v rokoch 2017 a 2018). Informácia síce navonok budí dojem reálneho vyhlásenia nového literárneho ocenenia, v skutočnosti je však vtipným pastišom, ktorý proces oznámenia o novej cene imituje za účelom subverzívnej hry. Jej cieľom je ironizovať a karikovať kamarátšafty a konflikty záujmov v prostredí literárnych cien. Na tomto mieste sa pokúsim ukázať, aké techniky a stratégie táto angažovaná performancia využíva na kritiku neetického správania.
- Názov ceny
Pozornosť si zaslúži už samotný názov ocenenia Zlatá vlna. Adjektívum zlatá je konvenčným vyjadrením vzácnosti a bežne sa vyskytuje v názve množstva ocenení z rozličných oblastí (napríklad Zlatý Amos, Zlatá lopta, Zlatá malina atď.). Pozoruhodná je však druhá časť pomenovania ocenenia, teda substantívum vlna. Táto časť názvu totiž nemá žiadnu priamu konotáciu s predmetom ocenenia – poéziou, preto pôsobí značne irelevantne. Jej pôvod a opodstatnenie teda musíme hľadať inde. Ponúka sa odpoveď, že ide o pomerne transparentný odkaz na názov jedného z organizátorov ocenenia – ním je občianske združenie Vlna vydávajúce rovnomenný magazín, ktorý informáciu o cene zverejnil.
Táto časť performancie je teda postavená na privatizácii názvu ocenenia jedným z organizátorov. Názov ocenenia vtipným spôsobom navodzuje situáciu, že národná cena sa stáva majetkom určitej úzkej skupiny tvorcov a aktérov literárneho života. Je evidentné, že takáto prax by sa v realite považovala za neprípustnú, absurdnú a smiešnu. Napokon, stačí si predstaviť, že ocenenie za najlepšie slovenské pivo by nieslo napríklad názov Zlatý corgoň, pričom jedným z organizátorov ceny by bol pivovar Heineken Slovensko, ktorý vyrába pivo Corgoň. Extrémny egocentrizmus a majetníctvo spojené s názvom ocenenia produkujú funkčnú kritiku literárneho skupinkárstva.
- Organizátori ceny
Ďalším subverzívnym prvkom je skutočnosť, že dvaja z troch organizátorov ocenenia sú privátne záujmové združenia úzko späté s tvorbou, vydávaním a prezentáciou poézie. Občianske združenie Vlna je jedným zo známych vydavateľstiev, ktoré sa špecializujú na vydávanie poézie. Predsedom združenia je básnik Peter Šulej, ktorý je autorom siedmich básnických zbierok. Občianske združenie Novotvar zase spoluorganizuje medzinárodný literárny festival s rovnomenným názvom. Jeho predsedom je básnik a estetik Peter Brezňan, ktorému vo vydavateľstve Vlna vyšla básnická zbierka Skúsenosti týchto dní (zvierat) (2017). Združenie sídli na adrese básnika a filmového publicistu Michala Talla, ktorému vo Vlne vyšli zbierky Antimita (2016) a Delta (2018).
Z tejto schémy sa vymyká tretí organizátor, ktorým je Literárne informačné centrum – príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR zameraná na vydávanie publikácií reflektujúcich slovenskú literatúru a na propagáciu slovenskej literatúry v zahraničí. Zaangažovanie tejto organizácie má pravdepodobne znížiť transparentnosť performancie a znejednoznačniť jej vyznenie. Avšak spoluorganizátorstvo združení, ktoré vedú aktívni básnici, je dostatočným dôkazom, že ide o mystifikačnú hru.
Napokon, Brezňan a Tallo svoje básnické zbierky publikovali v čase, na ktorý sa vzťahuje aj samotné ocenenie Zlatá vlna 2019. Diela jednotlivých organizátorov sú teda kandidátmi na zisk ocenenia. Absurdné rozmery konfliktu záujmov znásobuje skutočnosť, že podľa štatútu sú to práve organizátori, kto menuje členov poroty. Funkčným a sofistikovaným spôsobom je teda enormný konflikt záujmov inštalovaný priamo do samotných základov tohto fiktívneho ocenenia. Evidentným cieľom je tak zdrvujúca kritika takejto neprípustnej praxe.
- Štatút ceny
Azda najtransparentnejšie sa problém konfliktu záujmov tematizuje v štatúte ocenenia. Pod písmenom E. sa uvádza: „Porota nie je nestranná, nezaujatá, ani neovplyvniteľná. Porota hodnotí slovenskú poéziu. Porota slovenskú poéziu píše. Konflikt záujmov je prípustný. Lobing a iné formy ovplyvňovania poroty a organizátorov sú akceptovateľné a vítané. Hranice sú neisté a nejasné. Koncept bez kontextu neexistuje.”
V tejto časti performancie sa funkčným spôsobom využíva radikálna irónia a transparentná negácia. Nežiaduce správanie sa prezentuje ako norma, či dokonca želateľná činnosť. Zatiaľ čo každá seriózna cena úzkostlivo dbá na svoju nestrannosť a nespochybniteľnosť, tu sa konflikt záujmov stáva určujúcim princípom ocenenia. Jednotlivými radikálnymi formuláciami štatútu tak na princípe negácie prerastá vedomie, že konflikt záujmov je úhlavným nepriateľom relevantného literárneho ocenenia.
- Vystúpenie v rádiu
Performancia Zlatá vlna 2019 sa však nevyčerpáva len zverejnením vyhlásenia jej prvého ročníka. Jej súčasťou sú aj ďalšie aktivity, ktoré ju obohacujú a rozširujú do ďalších dimenzií verejného priestoru. Jednou z nich je predstavenie ceny v rádiu Devín. V relácii Ranné ladenie vystúpili iniciátori ocenenia poetka Mária Ferenčuhová a básnik Michal Tallo. Hostia svojou biografiou exemplárne ilustrujú problém konfliktu záujmov. Nielenže obaja sú aktívni tvorcovia poézie a teda potenciálni nositelia ocenenia, ale ako v časopise Kapitál upozornil Dominik Želinský, obaja boli v minulosti aktérmi pozoruhodného konfliktu záujmov. Mária Ferenčuhová totiž „v ankete Kniha roka denníka Pravda odporučila (na prvom mieste) básnické zbierky Evy Tomkuliakovej a práve Michala Talla. Akosi však zabudla dodať, že sú jej o niečo bližšie ako bežnej čitateľke – na oboch totiž pracovala ako redaktorka”.
Sme svedkami dokonalej sebaironickej akcie. Minulí aktéri konfliktu záujmov sa v súčasnosti stávajú hrdinami mystifikačnej hry, ktorej cieľom je poukázať na škodlivosť a neúnosnosť konfliktu záujmov.
Záver
Rozšírenie akcie do iných médií a priestorov naznačuje, že aktuálna fáza akcie môže byť ešte len začiatok celej umeleckej mystifikačnej kampane. Je dosť možné, že podujatie bude pokračovať predstavením poroty (podľa štatútu má mať štyroch členov), azda aj finálových diel (porota má zverejniť zoznam piatich až desiatich nominovaných diel) a vyvrcholí vyhlásením víťaznej zbierky. Z intencie celej performancie sa dá predpokladať, že víťazom bude básnická zbierka autora alebo autorky z okruhu občianskych združení Vlna a Novotvar. Ideálne by malo ísť o básnickú zbierku Petra Brezňana alebo Michala Talla. Tým by sa toto subverzívne angažované gesto, ktoré je vydarenou kritikou incestného básnického oceňovania, dokonale uzavrelo.
Koloman Vizváry
Po polsky sa tomu hovori (asi): trafika poeticzna.... ...
Celá debata | RSS tejto debaty